Nádorovitost
Nádorovitosť hlúbovín spôsobuje huba Plasmodiophora brassicae, známa aj ako nádorovka kapustová. V oblastiach, kde sa pestuje kapustová zelenina, sa táto choroba vyskytuje pomerne často. Na silno zamorených pozemkoch môže spôsobiť veľké straty, neraz sú zničené všetky rastliny. Výrazne zvyšuje svoju škodlivosť aj tým, že dokáže prežívať v pôde niekoľko rokov, často aj viac ako desať. Napadnuté rastliny slabo rastú, kapusta netvorí hlávky, rastliny postupne vädnú a na poliach vznikajú prázdne miesta. Choroba napáda rôzne druhy z čeľade kapustovitých, ako sú kapusta, karfiol, kel, brokolica, horčica biela či čínska kapusta. Rozvoj nádorovitosti úzko súvisí s pôdnou kyslosťou – ideálne podmienky pre šírenie sú pri pH medzi 5,6 až 6,5.
Huba prežíva v pôde vo forme trvalých spór, ktoré si zachovávajú životaschopnosť 3 až 6 rokov. Z týchto spór sa uvoľňujú zoospóry, ktoré vyhľadávajú a infikujú korene hostiteľských rastlín. Patogén sa šíri nielen cez pôdu, ale aj cez náradie, stroje, obuv, zvieratá alebo ich hnoj, ak pochádza z infikovaných rastlín. Infikované rastliny sú menšie, majú žltozelené alebo fialové listy a často vädnú. Na koreňoch sa tvoria nádory rôznych tvarov a veľkostí – najprv sú belavé, postupne hnednú a neskôr černajú. Na konci vegetácie sa nádory rozpadajú a do pôdy sa uvoľňujú ďalšie trvalé spóry, ktoré zabezpečujú dlhodobú kontamináciu pôdy. Najvhodnejšie podmienky pre klíčenie týchto spór sú pri teplote 18 až 25 °C a pôdnej vlhkosti na úrovni 70 až 90 % maximálnej vodnej kapacity. Choroba sa často vyskytuje v ohniskách.
Po zistení nádorovitosti je nevyhnutné upraviť osevný postup – vyhýbať sa zelenému hnojeniu a nepestovať kapustovú zeleninu na postihnutom mieste aspoň šesť rokov. Na silno zamorených pôdach sa neodporúča priama sejba, vhodnejšie je použitie balíčkovaných a zdravých sadeničiek. Je dôležité pestovať odolnejšie odrody a upraviť pH pôdy na hodnotu okolo 7 vápením, čím sa zníži jej kyslosť. Napadnuté rastliny sa nesmú kompostovať, aby sa predišlo ďalšiemu šíreniu. Rovnako treba pravidelne odstraňovať buriny z čeľade kapustovitých, ktoré môžu byť hostiteľmi patogénu. V boji proti nádorovitosti môže pomôcť aj výsadba nepriateľských rastlín, ako je napríklad mäta prieporná.
Zdroj: Ing. Ivana Horváthová, ÚKSÚP – OOR
Bakteriálnu nádorovitosť koreňov spôsobuje baktéria Agrobacterium tumefaciens. Choroba sa prejavuje spomaleným rastom napadnutých stromov. Na koreňoch a pri spodnej časti kmeňa vznikajú výrastky v podobe nádorov, ktoré sú spočiatku mäkké, neskôr drevnatejú a nadobúdajú silne zbrázdený tvar. Ich sfarbenie sa mení zo svetlo belavej na hnedú. Ochorenie má široký okruh hostiteľov – okrem ovocných plodín ako jablone, hrušky, dule, maliny, čerešne a vinič napáda aj mnohé okrasné a plané druhy rastlín. Chorobe sa darí najmä v polohách s vyššou hladinou podzemnej vody a v pôdach s mierne zásaditou reakciou.
