Bázlivec kukuřičný

Úvod a zaradenie škodcu

Chrobák Bázlivec kukuřičný patrí do čeľade listokazovitých (Chrysomelidae), kam sa radia aj známe druhy ako mandelinka bramborová, rôzne blešivky, líně či chřestovníčci. Rod Diabrotica zahŕňa viac než 300 druhov, avšak škodcami poľnohospodárskych plodín je len niekoľko z nich. V Európe sa vyskytuje jediný druh – Diabrotica virgifera virgifera, pôvodom zo Severnej a Strednej Ameriky. Prvý európsky výskyt bol zaznamenaný v roku 1992 v Srbsku.

Hostiteľské rastliny a výživa

Hlavným hostiteľom je kukuřice (Zea mays). Larvy poškodzujú koreňový systém, dospelci konzumujú blizny, pyl a zelené časti rastliny. Larvy sa dokážu vyvíjať aj na alternatívnych hostiteľoch – najmä na jednoklíčnolistých trávach (Poaceae), ako sú čirok, bér, prosovka, proso či lipnice.
Niektoré štúdie preukázali aj prežívanie na pšenici (ozimná, špaldová), hoci nie je potvrdený kompletný vývin vrátane rozmnožovania. Dospelce po odkvitnutí kukurice využívajú aj pyl rastlín z čeľadí: Asteraceae, Chenopodiaceae, Cucurbitaceae, Fabaceae, Solanaceae.

Biológia a životný cyklus

Rozmnožovanie a prezimovanie: Kukuřičiar má jednu generáciu ročne. Samička nakladie 300–1000 vajíčok, najčastejšie do hĺbky okolo 15 cm, kde druh aj prezimuje. Liahnutie a vývin lariev: Larvy sa liahnu v polovici mája, pre vývin potrebujú teplotu > 11 °C, prechádzajú 3 instarmi. Larvy sú málo pohyblivé a musia nájsť korene hostiteľskej rastliny do 24–72 hodín, inak väčšina uhynie. Priťahuje ich oxid uhličitý (CO₂) uvoľňovaný koreňmi. Počas vývinu poškodzujú: kořenové vlásky a primárne korene (mladšie larvy), vyššie koreňové uzly – 4. až 6. (staršie larvy). Kukla a dospelci: Stadium kukly trvá približne 2 týždne, v populácii sa vyskytuje asi 1 mesiac. Dospelci sa objavujú od konca júna do októbra, najviac v júli a auguste.

Škodlivosť a dopady na porast

Poškodenie larvami. Larvy spôsobujú: oslabenie a polehnutie porastu („husí krky“), narušenie prijímania vody a živín, výrazný pokles výnosov. Poškodenie dospelcami: Dospelci požieraním blizien: obmedzujú opelenie, spôsobujú nedozrievajúce a prázdne klasy. Sekundárne škody – prenos chorôb. Kukuřičiar môže prenášať: Wheat streak mosaic virus, Maize dwarf mosaic virus, ďalšie vírusy a potenciálne aj baktériu Pantoea stewartii (v SR zatiaľ nezistená). Šírenie a rýchlosť rozširovania. Dospelce sú výborne pohyblivé: v Európe sa šíria rýchlosťou 20–80 km/rok, v Amerike až 125 km/rok. Šíria sa: aktívnym letom, dopravou pôdy (kamióny, vlaky, lietadlá), presunom rastlinných zvyškov, vetrom a búrkami.

Mortalita a regulačné faktory: Úmrtnosť populácie ovplyvňuje: klíma, predátori a parazitoidy, agrotechnika, dostupnosť hostiteľských rastlín. Najvyššia mortalita je vo fáze 1. larválneho instaru – približne 48 %. Na vznik jednej plodnej samice je potrebných 200–500 vajíčok.

Ochrana a prevencia: Agrotechnické opatrenia (kľúčové): striedanie plodín – najúčinnejšia regulácia, zníženie plochy kukurice v osevnom postupe, hlboká jesenná orba – vystavenie vajíčok mrazu, neskorší termín sejby (koniec mája – začiatok júna), organické hnojenie – vyšší CO₂ mätie larvy, likvidácia burín – odstránenie alternatívnych hostiteľov.